Deň, keď sa skončilo Bratstvo

Zásobníky plynu, ktoré sa plnia vždy od jari cez leto, aby vydržali počas vykurovacej sezóny, sú s aktuálnymi zhruba 60 percentami prázdnejšie ako vlani v tomto čase, keď boli plné na 88 percent. Plyn je v Európskej únii zároveň 3,5 až 4-krát drahší ako pred covidom a vojnou.

Na takom pozadí by človek očakával, že keď sa Ukrajina od nového roka rozhodla zablokovať prietok ruského plynu cez svoje územie, vyvolá to v strednej Európe nepokoj aj u iných politikov než len u Roberta Fica. Ale tým, ako sa slovenský premiér, ktorý má v Česku mimoriadne zlú publicitu, ako jediný z európskych štátnikov verejne stretol s Volodymyrom Zelenským, je pomerne ľahké vyobraziť túto drámu len ako súboj dvoch politických sokov.

V skutočnosti je to zlá správa pre európsku, ale ešte pre viac stredoeurópsku ekonomiku. Plynovodom cez Ukrajinu (za sovietskej éry bol pomenovaný Bratstvo) tieklo na Slovensko v uplynulom roku už len päť percent ruského plynu dovážaného do EÚ. Ale keď sú našponované trhy a ceny, aj takýto výpadok môžeme pocítiť.

Za rok 2024 stúpla cena zemného plynu na európskom trhu o 48 percent, čo si analytici vysvetľujú schopnosťou trhu predvídať geopolitický vývoj. Zo slov prezidenta Zelenského a jeho premiéra Denysa Šmyhala sa, pravda, dalo vyrozumieť, že Kyjev zmluvu o preprave ruského plynu do Európy nepredĺži.

Tranzitnú zmluvu bolo zvykom uzatvárať na päť rokov, naposledy bola takto predĺžená roku 2020. Ale stále tu bola možnosť, že Kyjev blafuje, pretože zatvorením kohútika by išiel priamo proti hospodárskym záujmom členských štátov EÚ, na ktorých dobrej vôli pomáhať je Ukrajina závislá.

Postupný koniec prepravy ruského plynu potrubím do Európy je, samozrejme, cenotvorný – tento výpadok buď cenu potiahne nahor, alebo aj pri najlepšej konštelácii bude aspoň zabraňovať jeho zlacňovaniu. Zatiaľ čo v roku 2020 bol plyn v Európe rovnako drahý ako v USA, alebo dokonca mierne lacnejší, dnes ho máme so 45 až 50 eurami za megawatthodinu drahší štyrikrát až päťkrát.

Jednu rúru po druhej

Plyn zo Sovietskeho zväzu cez Bratstvo tiekol do Československa od roku 1967. Ešte koncom 60. rokov sa po vtedajších sovietskych satelitoch stalo odberateľom ruského plynu Rakúsko, v roku 1970 nasledovalo vtedajšie Západné Nemecko.

Infraštruktúra plynovodov z východu do Európy tak stojí už od čias studenej vojny a my sme z nej donedávna len ťažili. Dlhodobé kontrakty s Moskvou znamenali dodávky lacnejších surovín, boli jedným z predpokladov prosperity v Európe a do určitej miery kompenzovali lacnejšiu pracovnú silu v Ázii.

Vynález ťažby bridlicového plynu (a ropy), ktorá v USA pred desiatimi až pätnástimi rokmi prekonala veľký boom a z dovozcu urobila vývozcu, bol ďalším faktorom trvalo nízkych cien. Ale Amerika, rovnako ako napríklad Katar, nemôže do Európy dopravovať suroviny po zemi. Keď svoj plyn skvapalní (LNG), naloží na loď a v európskom prístave opäť „splynuje“, surovina dvakrát mení skupenstvo, takže 12 až 13 percent energie v plyne obsiahnutej strácame ešte predtým, než ho začneme spaľovať. Samotná technológia a doprava vedú k tomu, že LNG zo zámoria je v Európe nutne o desiatky percent drahší ako zemný plyn z východných rúr.

Tie už sú však skoro všetky mimo prevádzky. Poľsko, ktoré malo predrokované dodávky LNG z Ameriky za cenu prekvapivo dobrú a zrejme zavádzaciu, zablokovalo plynovod Jamal, vedúci z Ruska cez Bielorusko do Poľska a ďalej, ešte na jar 2022. V septembri toho istého roku nasledoval výbuch v troch zo štyroch potrubí plynovodu Nord Stream. Z pôvodnej verzie šírenej Washingtonom, že páchateľom je sám Vladimir Putin, sa upustilo. Dnes sa predpokladá, že útoku na krízovú infraštruktúru Nemecka a strednej Európy sa dopustili buď samotné Spojené štáty, alebo Ukrajina.

Bratstvo je teda tretí prerušený plynovod z Ruska za necelé tri roky. Zostáva TurkStream vedúci z Ruska po dne Čierneho mora do Turecka a odtiaľ ďalej do Bulharska, Rumunska, Maďarska... Avšak TurkStream má len o niečo väčšiu ako polovičnú kapacitu plynovodu Bratstvo.

O čom to môže byť

Zrejme by sme sa nemali púšťať do kategorických tvrdení, že dnešný stav je naplnením nejakého plánu USA a že len z dôvodu energetiky robili voči Rusku a Ukrajine takú politiku, akú robili – masívna podpora protiruskej časti ukrajinskej politickej scény či nastoľovanie témy vstupu Ukrajiny do NATO (pre Rusov najčervenejšie z červených čiar). Skutočné motívy tvorcov americkej zahraničnej politiky nepoznáme a možno ani nikdy poznať nebudeme.

Na druhej strane vyššie naznačená teória bola vyslovená dávno pred horúcou fázou vojny. Vo februári 2016 známy geopolitický a bezpečnostný konzultant pre Pentagon a iné štátne agentúry, riaditeľ konzultačnej firmy Stratfor George Friedman na prednáške v Chicagu povedal, že dávnym cieľom USA bolo a je zabrániť bližšej spolupráci Ruska a Nemecka. V očiach Washingtonu je vraj kombinácia nemeckého kapitálu a technológií s ruskými prírodnými zdrojmi a ľudskou silou to jediné, čo sa môže postaviť dominancii Spojených štátov vo svete.

Separovať od seba Nemecko a Rusko znamená vytvoriť medzi nimi v istom zmysle mŕtve územie, pričom v našom prípade si namiesto preseknutých žíl predstavme zrušené produktovody.

Proti Friedmanovmu videniu však hovorí faktor Čína, do ktorej sa Rusko pokúša svoj - Európou odmietnutý - plyn a ropu presmerovať. Je to namáhavejšie, než si asi v Kremli predstavovali, a projekt plynovodu Sila Sibíri 2 sa oneskoruje. Ale zo spomínaných dôvodov by tento plyn z Ruska bol opäť výrazne lacnejší ako LNG zháňaný Čínou rôzne po svete. To Spojené štáty nebudú chcieť. Ľudia okolo Trumpa väčšinou nevidia hlavného vyzývateľa Rusko, ale Čínu. Nebude im Sila Sibíri 2 nakoniec prekážať rovnako, alebo viac, ako kedysi Nord Stream? Samé otázky.

Iný druh závislosti

Pokiaľ ide o myslenie Zelenského, je naopak jasné, že on svoje rozhodnutie nepredĺžiť tranzit ruského plynu do Európy považuje za darček Amerike. Výslovne vyhlásil, že postihnuté krajiny v strednej Európe teraz môžu nakupovať viac LNG z USA. Súčasne sa Trump Európskej únii vyhráža, že keď nezvýši odber drahého amerického (a menej kvalitného) skvapalneného plynu, uvalí vyššie clá na jej výrobky.

Zelenskyj si tiež - Ukrajine nijako priateľského - Trumpa zúfalo potrebuje nakloniť. Robí to na úkor Stredoeurópanov, ale najviac Slovákov. Doteraz slovenské domácnosti platili za plyn zhruba polovicu toho čo české. Okrem dlhodobého kontraktu s Gazpromom v tom slovenskej vláde pomáhali aj stovky miliónov eur v poplatkoch vybraných ročne za tranzit plynu, z ktorých vláda spätne dotovala zákazníkov. Aj preto Fico tak zúril, aj preto bol v Moskve pri Putinovi.

Strany českej vládnej koalície sú naopak ochotné stratu ruských lacnejších surovín brať ako pozitívum: Zbavili sme sa závislosti od Ruska. Ale keď si odmyslíme konkrétnu dodávateľskú krajinu, existuje ešte aj závislosť od technológií. S výnimkou plynu z Nórska, ktorý asi nikdy nebude schopný nahradiť plyn z Ruska, prekonáva česká ekonomika prechod z plynu dopravovaného potrubím na plyn dopravovaný loďami. LNG sa spravidla predáva na spotovom trhu, typicky na budúci mesiac, a môže o neho s nami súperiť skoro akákoľvek ekonomika sveta. Ceny budú rozkolísané a v priemere vyššie.

Nielenže má LNG väčšie energetické úniky, má aj vyššie emisie skleníkových plynov ako zemný plyn posielaný plynovodom. Aj tu si Európska únia strieľa do nohy. Stanovila si limity na emisie metánu pri výrobe, doprave a spaľovaní ropy, ako aj zemného plynu. Za prekročenie limitu bude dodávateľ platiť pokutu, ktorú najskôr premietne do ceny pre zákazníka.

Pravidlo nadobúda účinnosť v roku 2030, Európska komisia ho navrhla v roku 2021, teda ešte pred vojnou a na vrchole greendealovej vlny. Ale odvtedy sa ho nikto nepokúsil revidovať – vlani v máji pri definitívnom schvaľovaní bolo proti len Maďarsko. Česko bolo za.

Ako sa bude cena plynu vyvíjať bezprostredne, ťažko povedať. Pesimistickú odpoveď ponúkol už vlani v júli časopis Energy Strategy Reviews. Štúdia pracovala s dvoma scenármi: v prvom Rusko dodáva ďalej v nezredukovanom množstve, v druhom úplne prestane. Druhý scenár nastal.

Pre neho autori štúdie predpovedajú zdraženie plynu v strednej Európe za tento rok o 18 percent, zatiaľ čo v páse zahŕňajúcom Nemecko, Francúzsko a Benelux o 15 percent. Slovenský premiér tvrdí, že krok Ukrajiny spôsobí zákazníkom a štátom EÚ dodatočné náklady 120 miliárd eur. Český premiér netvrdí nič.

Text, ktorý je krátený, publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.